Na smetisku vzťahov

Autor: Juraj Poništ | 8.7.2018 o 8:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  73x

,,NESPLNILO!“ tak znie verdikt Ministerstva životného prostredia v Programe odpadového hospodárstva Slovenskej Republiky na roky 2016 – 2020. 

Slovensko bolo smernicou Európskej únie 1999/31/ES zaviazané do roku 2013 znížiť množstvo skládkovaného biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na 50 % v porovnaní s rokom 1995. Stanovenú hodnotu sme prekročili o 17 %.

Pri tejto správe som sa zamyslel či náš návyk nahádzať veci, ktoré nefungujú do koša neodráža náš vnútorný postoj v každodennom živote, konkrétne v oblasti našich vzťahov. Ak nám nefunguje komunikácia s človekom, ktorého sme z nejakých dôvodov nútení stretávať pravidelne – sme v rovnakom pracovnom kolektíve, navštevujeme rovnaký krúžok, často krát si zvolíme cestu sa od daného človeka dištancovať, vo vnútri ho odsúdiť, označiť za magora. Dotyčný nám našťastie náš postoj oplatí rovnakou mincou a problém je vyriešený. Proste náš vzťah jednoducho odsunieme na skládku, namiesto toho, aby sme sa ho snažili napraviť, a následne využiť, aby nám bol obom ku prospechu.

Samozrejme, budovať vzťah nie je možné, ak je záujem len z jednej strany. Akoby sme sa snažili podať ruku niekomu, kto tie svoje drží pevne prekrížené za chrbtom. No myslím, že na skládkach nekončia iba naše vzťahy. Žiaľ, končia tam aj naše talenty, tie zručnosti, ktoré sme sa v sebe rozhodli potlačiť a radšej odniesť na skládku našej mysle, len aby sme ich nemuseli mať denne na očiach, len aby nám nemuseli pripomínať, že sme mohli byť niekým iným, že sme mohli robiť niečo iné a nie len to, čo “musíme, lebo je to jediná cesta, ako sa uživiť“.

Myslím, že nie je na škodu sa občas na tú skládku pozrieť, možno tam nájdeme vzťahy a talenty, ktoré ešte je možné opraviť, no vtedy sa nám to zdalo nemožné. Možno tam nájdeme svojich blízkych, s ktorými sme sa už týždne nerozprávali, možno tam nájdeme kolegyňu, s ktorou sme sa nerozišli v tom najlepšom duchu, možno tam nájdeme svoje malé “JA“, ktoré chcelo kedysi tancovať, spievať, maľovať, no zo strachu, že z nás nikdy nebude profesionálny tanečník, maliar či spevák, sme sa jednoducho rozhodli odniesť náš talent na smetisko našej mysle.

Možno, keď naše talenty a vzťahy z tej skládky odnesieme do dielničky našej mysle a trocha na nich zapracujeme, tak jedného dňa bude z maliara Maliar, z tanečníka Tanečník, zo speváka Spevák a z dvoch najväčších nepriateľov, ktovie, možno najlepší priatelia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.


Už ste čítali?