Zotrvačnosť našich želaní

Autor: Juraj Poništ | 14.6.2018 o 12:26 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  82x

Ak predpokladáme, že náš život predstavuje systém, nie je možné prejsť prudko z jedného stavu do druhého. Chvíľu trvá, kým niečo dosiahneme.

Ak predpokladáme, že náš život predstavuje systém, nie je možné prejsť prudko z jedného stavu do druhého. Chvíľu trvá, kým niečo dosiahneme.

Málokedy za okamih dostaneme, po čom naše srdce zapiští.

Rozhodol som sa stať spisovateľom. Musel som sa vzdať mnohých vecí, predovšetkým hodín voľného času.

Myslím, že niektorí ľudia zastanú na ceste za svojim snom vo chvíli, ako si jeho želanie vypýta prvú daň. Nádoba nášho života je podľa mňa iba jedna. Aby bola bilancia zachovaná, najskôr musí niečo odtiecť, aby do nej niečo pritieklo.

Musíme najskôr opustiť domov, aby sme objavili nové miesta, musíme opustiť rodinu, aby sme si založili vlastnú. 

Vtáčik musí najskôr z hniezda vyletieť, až potom si môže založiť vlastné.

Ako pätnásťročný som netušil, čo všetko stratím, kým dokončím knihu - musel som nadobudnúť skúsenosti, preto som musel opustiť milovanú rodnú dedinu a vykročiť do sveta.

No niektorí ľudia i keď odhodlaní síce znesú prvé straty, no ak sa ich život nezačne okamžite meniť, vzdajú sa nádeje, že sa im niekedy podarí dosiahnuť ich cieľ. Zabúdajú na zotrvačnosť systému! Najskôr musia "dobehnúť" následky ich činov, zapríčinených rozhodnutiami v minulosti. Systém najskôr musí dosiahnuť prvotný stav, až potom môže začať prechádzať do druhého.

Ako som spomínal vyššie, písal som od pätnástich rokov. Svoju prvú knihu som napísal a sám vydal, keď som mal dvadsaťpäť rokov - príklad zotrvačnosti systému. Našimi rozhodnutiami automaticky spúšťame procesy pre dosiahnutie nového stavu.

Ak vytrváme, dôjdeme do cieľa. Otázka zostáva, je to to, čo sme naozaj chceli? Vojenský mocnári chceli získať vládu nad svetom. Myslím, že naša milovaná Zemička doteraz z ich prianí potichu krváca a bude krvácať ešte dlhé roky. Niektorí ľudia sa chceli stať pánmi nad tvorstvom. S koľkými druhmi zvierat sa preto naši potomkovia už nikdy nestretnú? Dronta maurícijského (Raphus cucullatus) už nikto nikdy z nás neuvidí veselo pobehovať po ostrove.

Tu si dovolím vysloviť chronicky známe múdro: "Pozor na svoje želanie!"

Ak však cítiš, že Tvoja duša po niečo túži a je to vec šľachetná pre Teba i Vyššie dobro, neustávaj, drahý priateľu. Držím Ti palce na Tvojej ceste,

S pozdravom a Láskou,

Juraj

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Privatbanka bola pre Kočnera kľúčová, bola pri Bonaparte aj pri Technopole

Obchodoval aj s ďalšími, od Tatra banky kúpil pohľadávky.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Kočnerova minulosť nenecháva veľa pochybností

Čo majú spoločné Kočnerove kauzy?

Komentár Zuzany Kepplovej

Bez základnej spravodlivosti politický život len predstierame

Zažívame nebezpečné časy, keď sa priam objedáme prísľubmi spravodlivosti.


Už ste čítali?